Smola a Hrusky

Umenie v každodennom živote

 

Seriálová “Bambuľka” Monika Haasová naberala inšpiráciu v Holandsku a iných vyspelých krajinách Západu. Fascinovalo ju, ako umelci dokážu prepojiť priestor s divákom, vtrhnúť mu do každodennej reality a vytrhnúť jeho vnímane zo stereotypu.

 

Predstaviť si to môžete asi takto: Každý deň chodíte po tej istej trase, do tej istej samošky, po tie isté rodinné nákupy. Priveľmi už nesledujete, čo sa deje. Zapínate autopilot a popritom stíhate rozmýšľať, čo vlastne budete variť, aké majú deti najbližšie krúžky, čo treba vybaviť, kam sa… V tom vás vyšokuje, že v strede supermarketu stojí speváčka v plesových šatách a na plné hrdlo vyťahuje tóny akejsi opernej árie. Chvíľu fakt neviete, kde ste, kto ste a či ste stále v tom istom supermarkete. Je to umenie? Je to umelecké? Je to fascinujúce? Alebo divné a čudesné? Vo svete sa to volá site-specific theater, divadlo, ktoré využíva v okolí dostupné prostriedky, a teda miesta, ľudí či komponenty, aby vytvoril komplexné dielo, špecifický umelecký zážiťok. A takéto nečakané scénky, to sú takzvané flash-moby, ktoré nebývajú ani uvedené v programe festivalov alebo kultúrnych akcií, a ak áno, tak pod čiarou.

 

Site-specific theatre

“Je to štýl divadla, ktorý je prítomný v celom umeleckom svete, nie je to nič nové. Holandsko mi je blízke a páči sa mi, ako práve holandskí umelci využívajú divadlo k tvorbe úplne nových zážitkov. Je to také, že sa zrazu všade niečo deje. Nie v divadle ale priamo na ulici, na lúke, v kostole, v obchode, na cintoríne, a každý jeden okoloidúci sa stáva súčasťou predstavenia,” hovorí Monika Haasová. U nás by to nazvali improvizáciou, niektorí možno nedotiahnutým dielom, ale opak je pravdou. “Umelci vedome pracujú s priestorom. Vychádzajú z jeho histórie, predispozícií, fauny, z obvyvateľov. Každé predstavenie je tak originálnou autorskou tvorbou. A pre ľudí, pre návštevníkov, to znamená, že im otvoria oči, prebudia myseľ, ukážu niečo nové, nečakané, fascinujúce. Nikto sa, paradoxne, na nič nehrá. Ked prší, prší, dážď je súčasťou inscenácie, hoci nebol plánovaný. Ak je tma, prisvietime si, hoci aj reflektormi auta. Nemusíme byť bohatí, ani chudobní, nemusíme byť v divadle a nemusíme byť ani na ulici. Je to tá úžasná pestrosť možností, ktoré tento typ divadla ponúka,” vysvetľuje Monika. Bola to práve fascinácia týmto divadlom, obdobným životným štýlom, ktoré ju pri návrate na Slovensko inšpirovali k vytvoreniu podobného žánru v podobe festivalu.

 

Zahraniční umelci prídu do Starej Turej

Festival nazvala DIVNÉ VECI a organizuje ho v Starej Turej pri Novom Meste nad Váhom, zhruba hodinku od Bratislavy. Pôvodne na kopaniciach kúpila spolu s rodinou chalupu. Predstavovala si, že bude miestom spoločných stretnutí a workshopov so slovenskými i holandskými či inými zahraničnými umelcami a jej priateľmi. Lenže, ako so smiechom hovorí, asi by sa tam nezmestili, keďže je malá. Chalupa funguje nateraz iba pre rodinné akcie a tábory pre sestry Haasové a ich rodiny. Myšlienka s umelcami nabrala iný smer, väčší, festivalový. “Prechádzala som sa po Starej Turej a uvedomila som si, že toto mesto je presne tým niekoľkodimenzionálnym miestom, z akého by všetci zahraniční umelci boli nadšení. Je to veľkomesto i dedina. Má novodobé námestie i staré uličky. Rodinné domy, paneláky i opustené baráky. Má moderný hotel, starý internát, má cintorín, má lesy, kopanice, jazero. Bolo to neuveriteľné, presne som vedela, čo s tým budeme robiť,” vraví Monika. Svojím nadšením sa jej podarilo “nakaziť” kultúrny dom Javorina, mesto Stará Turá, tím dievčat z produkčnej agentúry AVE Agency, partnerov, umelcov i obyvateľov mesta. Tento rok sa festival môže tešiť svojmu štvrtému ročníku a po prvý raz spolupracuje aj s vzdelávacím projektom so základnou umeleckou školou Starej Turej.

 

Repertoár je naozaj pestrý. Vďaka podpore Goetheho inštitútu v Bratislave a Holandskej ambasády prídu na Slovensko takí umelci ako napríklad nemecký tanečník, choreograf a videomaker Sascha Engel, choreografka Virág Dezso či dizajnérka, slovenská rodáčka, Lucia Luptáková, ktorá je súčasťou festivalu už nejaký ten rok. Hovorí o ňom: “Festival je výnimočný tým, že sa dejú divadelné, muzikálne a výtvarné veci priamo na ulici, v teréne, vo verejnom priestore, v každodennnej realite – doméne, ktorá patrí obyvateľom mesta. Kultúra nie je izolovaná, ale vyšla si medzi ľudí a za ľuďmi. Páči sa mi, že Monika verí v túto myšlienku tak silno, že sa jej to podarilo zrealizovať, na kolene, od začiatku, s minimálnymi prostriedkami. Má tú schopnosť nadchnúť a zapáliť ľudí, nielen svojich kamarátov a známych z umeleckej brandže ale aj miestnych ľudí. Zdieľajú nadšenie a robia nemožné možným, a to sa cení!” Najlepšie na tom je, že festival má svojím medzinárodným pozadím a svetovým formátom veľké možnosti rásť a expandovať.

 

Festival otvára Smola a Hrušky

Okrem zahraničných umelcov vystúpia aj slovenskí interpréti, kapely, umelci, divadelníci či výtvarníci ako napríklad Bratia Kuštárovci, Hrdza, Akustika, Požoň sentimentál, Zuzana Haasová, Iveta Haasová, Robo Papp, Bystrík, Martin Chynoranský, Divadlo Haaf, Debris Company, Trio Olga, Petra Fornayová, Soňa Ferienčíková, Linda Ballová, Kúzelník Talostan, Veselé Zúbky, študenti konzervatória v VŠMU a mnohí ďalší. Dopoludnie bude venované deťom, popoludnie zase všetkým. Festival odpáli v piatok 22. júna o 18.00 hod. koncertom kapela Smola a Hrušky. Jej frontman a spevák Jozef Spoko Kramár: “Keďže sme s kapelou odohrali vyše 1100 koncertov a vystúpili sme skoro na každom festivale, myslel som si, že ma už nemá čo prekvapiť. Keď sme dostali ponuku na Festival DIVNÉ VECI, zistil som, že som sa mýlil, lebo tento festival sa snaží robiť veci inak. Už teraz sa teším na všetky tie zaujímavé skupiny a interesantný sprievodný program, a hlavne na to, že si užijeme úžasnú atmosféru v krásnom prostredí so super ľuďmi. Navyše je nám cťou tento originálny festival otvárať.”

 

Rovnako veľkolepý bude aj záver tohtoročného festivalu. Vyvrcholí v sobotu 23. júna na jazere Dubník špeciálnou site-specific produkciou priamo na hladine jazera, počas ktorej vystúpi komorný orchester Požoň sentimentál, následne prebehne bubnovačka, jánsky oheň a zábava do rána bieleho. Celým programom bude sprevádzať moderátor podujatia Ludwig Bagin, ktorý hovorí, že s festivalom sú si dosť podobní. Práve tou divnosťou: “Aj keď podľa mňa by sa festival mal volať skôr Divé veci, alebo Diví všetci, aj divní. Všetci sú tam takí, a keď náhodou predtým neboli, stane sa im to. To nie je žiaden festival toto. To je portál do inej dimenzie. Úplnou náhodou v Starej Turej. Moderujem ho, lebo som nedostal na výber. Teda vlastne dostal, ale inak sa nedá.” Kto chce vedieť viac o programe i umelcoch, všetky dostupné informácie nájde na stránke festivalu www.divneveci.sk. Vidíme sa 22. – 23. júna na Festivale DIVNÉ VECI v Starej Turej!

Share this post